Lokalita sa nachádza pri severnom okraji Slovenského raja, 3 – 4,2 km ssv. od obce Vernár a to na ľavých svahoch a v doline Teplého potoka, ktorý je ľavostranným prítokom Vernárskeho potoka (obr. povrchová mapa). Najväčší rozmer krasových hornín – travertínového telesa je 1,7 x 0,75 km a celej lokality 1,85 x 1,25 km. Najnižšie miesto 670 m n. m. je v doline Vernárskeho potoka, najvyššie 1025 m n. m. v severozápadnej časti územia a podľa prevýšenia patrí lokalita k nižším pahorkatinám. Odraz nekrasových hornín v okolí travertínov vo vývoji reliéfu je slabý. Prevláda fluviokrasový rezaný rázsochový hornatinový reliéf. Na plochách tvorených travertínmi je to však reliéf skalných stien a menších brál, prerušovaný plochými, mierne sklonenými travertínovými terasami. Zo západu vstupujú do lokality karbonátové horniny jednotky Veľkého boku, na ktorých sa nachádza málo rozvinutý kras monoklinálnych chrbtov.
Pravdepodobne R. Kettner (1937) sa ako prvý zaujímal o zložitú geologickú stavbu lokality a opísal tu zo štvrtej dolinovej terasy s CaCO3 inkrustované stielky rias – parožnatiek (Chara). Najviac pozornosti lokalite venovali V. Ložek – F. Prošek (1957), V. Stárka (1962) a V. Ložek (1963) z hľadiska skrasovatenia, veku a paleontológie. Stručné hydrogeologické pomery opísal V. Hanzel (1970, 1975). Podrobný opis lokality, jej geologických, hydrogeologických a krasových pomerov spracoval L. Novotný (1989). Pozornosť travertínom a ich krasovým javom venoval P. Mitter (1979).
V okolí výskytu travertínov a v ich podloží sa nachádzajú nekrasové horniny karbónu a permu (mladšie prvohory) hronika (zlepence, pieskovce, bridlice). Na juhozápadnom okraji travertínov vystupuje tektonicky ohraničený klin slienitých vápencov a slieňov (neokóm, druhohory) jednotky Veľkého boku, ktoré sčasti sú aj v podloží travertínov.
Rozloha dvoch základných typov pramenných vápencov (Ložek, 1973) travertínov a štruktúrnych penovcov lokality je cca 0,62 km2. Výskyty majú súvislú dĺžku 1,7 km a výškové rozpätie ich výskytov od Vernárskeho potoka až na terasu Hincava je 210 m. Vznikli v priebehu kvartéru vyzrážaním uhličitanu vápenatého zo slabo mineralizovaných a do 200 C teplých prameňov, ktoré tu aj teraz vyvierajú z hlbokého podložia a sedimentujú z nich štruktúrne penovce. Z takýchto penovcov vznikali v priebehu kvartéru litifikáciou travertíny. Travertíny sa nachádzajú na ľavých, severných svahoch Teplého potoka v troch výrazných terasách, ktoré na východnom a južnom obvode majú bralný reliéf a sú navzájom prepojené. 
Najnižšia z nich (sI.) 30 m nad Vernárskym potokom vznikla v teplej klíme interglaciálu riss/würm, stredná (sII.) Malacinová (125 m na potokom) v interglaciáloch stredného pleistocénu a najvyššia (sIII.) Hincava (165 m nad potokom) v interglaciáloch starého pleistocénu. V tomto poradí stúpa pevnosť travertínov, ale zároveň aj ich tektonický a denudačný postih a stupeň krasovatenia. Hrúbky travertínových terás sú: sI. – 20 – 40 m; sII. – 30 – 60 m; sIII. – 10 – 30 m. V travertínoch terasy sI. sú zistené (Ložek in Huňa a kol., 1985) stopy paleolitického osídlenia z posledného interglaciálu. Na báze travertínov sú polymiktné brekcie hrubé 0,5 – 3 m, ktoré sú fosílnymi sutinami, na ktoré sedimentovali travertíny.
Štruktúrne penovce (miestami aj sypké) vytvárajú v doline Teplého potoka stupňovité terasy a kaskády. Vznikali od starého holocénu až do súčasnosti. Penovce v doline sa vyskytujú vo výškovom rozpätí 125 m a ich hrúbka kolíše od 5 do 40 m. Na ich povrchu nie sú stopy krasovatenia okrem ponorov Teplého potoka.
Pre ohraničenie travertínov, vývoj krasových javov a ohraničenie voči nekrasovým horninám okolia, sú významné tektonické zlomy jz. – sv. smeru patriace pohorelskej zlomovej zóne. Zo vzájomnej pozície hornín v okolí zlomov vyplýva, že počas kvartéru pozdĺž zlomov poklesávali juhovýchodné bloky. Významné sú aj priečne zlomy jv. – sz. smerov s poklesmi severovýchodných blokov, čo sa výrazne prejavuje v stupňovitom vývine penovcových terás v doline Teplého potoka. Význam zlomov oboch smerov je aj hydrogeologický – na ich krížení vystupujú mineralizované vody (teplice) hlbšieho obehu z karbonátov jednotky Veľkého boku na povrch.
Povrchový kras
Lokalizované a zdokumentované sú pramene, ponory, škrapy a závrty.
Potôčiky pritekajúce (obr. Povrchová mapa) zo západu po vstupe na travertíny sa ponárajú (ponor P1) s neznámym pokračovaním.
Prameň č. 425 s teplou 18,6 – 19,80 C a výdatnosťou 21,6 – 38 l.s-1 vytvára Teplý potok, ktorý sa k východu pod dolinovou terasou dI. v štruktúrnych penovcoch rýchlo stráca (ponára) pravdepodobne na nepriepustné podložie, kde sa asi jeho vody zmiešavajú s prameňom č. 2 (obr. povrchová mapa; prameň č. 453) a vystupujú na povrch (pri štátnej ceste) s teplotou 14,8 – 16,60 C a výdatnosťou 76,3 – 86,9 l.s-1 (Halečka, 1988 – ústny oznam). Vody ústia do Vernárskeho potoka. Iné drobné pramene (Q = 0,1 – 0,5 l.s-1) sú prejavom studených vôd (6 – 7,10 C) plytkého obehu s vývermi na báze travertínov, alebo na tektonických zlomoch.
Koróziou hlavne pórovitých a vrstvovitých travertínov vznikli kaverny rôznych tvarov a veľkostí. Niektoré kaverny však mohli vzniknúť sekundárnym rozpúšťacím účinkom vystupujúcich fosílnych teplíc, čo sa dá pozorovať na II. a III. stráňovej terase. Výskyt škráp je výnimočný. Na Hincave sa na niektorých miestach nachádzajú slabo rozvinuté všeobecné škrapy a na stenách brál plytké žliabkovité škrapy.
Závrty sú sústredené na severnom okraji II. stráňovej terasy (Malacinová) pozdĺž zlomu jz.–sv. smeru, pri krížení s priečnym zlomom a zároveň na rozhraní travertínov a nekrasových hornín. Sú väčšinou malé, misovité a lievikovité, len v dvoch prípadoch s čerstvejším prepadom dna. Patria k náplavovému typu, pretože aj travertíny sú tu prekryté vrstvou nekarbonátovej sutiny.
Podzemný kras
Podzemné krasové formy sú okrem jednej jaskyne (Hincava – jaskyňa č. 1/6), len na III. stráňovej terase Hincava, ktorá je staropleistocénna. Travertín s hrúbkou 10 – 30 m je vplyvom tektoniky z podložia a mrazového zvetrávania v glaciáloch, na celej ploche terasy značne rozlámaný. Travertínové teleso je prestúpené priamymi a kľukatými trhlinami, podľa ktorých sú bloky rozostúpené, na okrajoch terasy s oddeľovaním blokov, pilierov, veží a s nakopením periglaciálnych hrubých sutín. Trhliny o rôznej šírke a dĺžke sú sčasti zaplnené úlomkovým materiálom. Nezaplnené úseky teda vytvárajú trhlinové – rozsadlinové jaskyne. Stropy, dná a možné pokračovania jaskýň tvoria zaklinené bloky, balvany a sutina.
Hincava – jaskyňa č. 1/1 pri dĺžke 5 m, hĺbke 3 m a šírke 0,7 m má priepasťovitý vchod z povrchu terasy. Hincava – jaskyňa č. 1/2 pri dĺžke 11,5 m, hĺbke 2 – 4 m, šírke 1 m má podobný vchod ako č. 1/1. Hincava – jaskyňa č. 1/3 má dĺžku 18 m, hĺbku 6 m, šírku do 2 m s otvorom na povrch terasy. Zvislé steny jaskyne sú pokryté 5 – 30 cm hrubou vrstvou sintra žltohnedej farby s drobnými záclonkami. Hincava – jaskyňa č. 1/4 má dĺžku 3,5 m a šírku 2 m. Je na západnom okraji terasy a vznikla zosunutím bloku na miernu depresiu v travertíne, ktorú blok prekryl. Hincava – jaskyňa č. 1/5 na východnom okraji terasy je v spodnej časti brál, ktoré sú tu oddelené široko otvorenými trhlinami od masívu. Voľné, nezasypané časti tvoria vetviacu sa jaskyňu o dĺžke 12,5 m a šírke 0,5 – 2 m. Hincava – jaskyňa č. 1/6 sa nachádza na západnom okraji II. stráňovej terasy Malacinová, pri päte dlhej travertínovej steny s čiastočným otvorom v strope. Má dĺžku 5,2 m a šírku 1 m s vyvinutou koróziou stien aj pri vchode (viď. foto).
Na severovýchodnom okraji spodnej stráňovej terasy (sI.), v spodných častiach travertínových stien, sme v travertínoch ojedinelo pozorovali subhorizontálne rúrovité diery o dĺžke 1 – 2 m a priemere do 15 cm. Predpokladáme, že sú to relikty po kmeňoch stromov, ktoré boli pochované v sedimentujúcich travertínoch a následne v priebehu rokov bola drevná hmota zvetraná a odtrasportovaná.
V doline Teplého potoka na penovcovej terase stojí objekt horárne s príslušenstvom a malé rekreačné objekty súvisiace s výverom teplíc.
Vysvetlivky k povrchovej mape
1.aluviálne sedimenty,
2.travertíny, penovce; ohraničenie a označenie terás (s – stráňové; d – dnové),
3.slienité vápence, sliene (neokóm),
4.dolomity (trias),
5.pieskovce, bridlice (karbón, perm),
6.tektonické zlomy.
1/3 čísla jaskýň
H 2 krasové závrty
P 1 ponor potoka do podzemia
2 prameň
SIII označenie travertínovej terasy
Text, mapy povrchu a jaskýň sú prevzaté, skopírované a upravené z publikácie autorov: RNDr. Ladislav Novotný – Ing. Ján Tulis, 2005: Kras Slovenského raja. Knižné centrum Žilina.
Autor všetkých priložených fotografií je Ing. Jozef Váš.
Viac informácií o krasových útvaroch Slovenského raja sa dozviete na stránke www.speleoraj.sk
